Táto obec je umiestnená v severnej časti Podunajskej pahorkatiny na Dolnom Považí. Východ od Pečeňad preteká rieka Horný Dudváh a východnú hranicu obce definuje Pečeňadský kanál. Územie obce je tvarované ako čepeľ, orientovaná v západo-východnom smere, od atómovej elektrárne na západe až po diaľnicu D1 na východe. Susedia s obcou Veľké Kostolany na severe, s Červeníkom na východe, a s Ratkovcami na juhu a juhozápade. Na západnom okraji sa krátko dotýka s územím Jaslovských Bohuníc.
Nadmorská výška rovinatého chotára sa pohybuje medzi 144 a 171 metrami nad morom. Na tomto území sa nachádzajú menšie porasty lužného lesa, ktorého zastúpenie tvoria dub, hrab, buk, jaseň, klen a agát.
História obce sa datuje až do mladšej a neskorej doby kamennej ako to dokazujú najstaršie nálezy. Sú tu nájdené aj artefakty z doby bronzovej a stredoveku. Prvý písomný záznam o obci pod názvom villa Bissenorum (v preklade dedina Pečenehov) je z roku 1208. Ďalšie záznamy pochádzajú z rokov 1209, 1216 a názov villa Beseneu sa objavuje v roku 1254.
Občania Pečeňad sa v minulosti zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, zatiaľ čo dnes väčšina obyvateľov dochádza za prácou do susedných miest.
Architektonickú perlu obce predstavuje rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho postavený v roku 1896. V obci sa nachádzajú aj zachované prícestné kríže a sochy ako aj klasicistický kaštieľ z roku 1825, umiestnený v časti Peťová.
Komunikáciu s okolitými mestami zabezpečuje cesta II/504, ktorá vedie z Trnavy na Nové Mesto nad Váhom. Na diaľnicu D1 sa je možné napojiť cez križovatku Červeník alebo Piešťany, a na železničnú trať Bratislava – Žilina v blízkych Veľkých Kostoľanoch. Letisko Piešťany je vzdialené 25 km severne od obce.
Jednou z významných osobností obce je Anton Kolarovič (1894 – 1977), salezián a disident, ktorý bol odsúdený na 5 rokov väzenia za svoju vieru.